Waris Dirie ( * 1965 som. Waris Diiriye, arab. واريس ديري;‎) je modelka, spisovateľka,herečka a bojovníčka za ľudské práva pochádzajúca zo Somálska. Po ukončení modelingovej kariéry sa stala veľvyslankyňou OSN,svoju činnosť zameriava najmä na boj proti ženskej obriezke. Momentálne žije v Rakúsku. V roku 2010 navštívila aj Slovensko.

Waris Dirie sa narodila v meste Gaalkacyo v Somálsku neďaleko hraníc s Etiopiou v rodine kočovných nomádov.Keď mala 13 rokov rozhodla sa utiecť od rodiny, aby sa vyhla sobášu so starým mužom. Istý čas bývala so svojou sestrou v Mogadiše, hlavnom meste Somálska. Potom odišla do Londýna, kde bývala a pracovala u svojich príbuzných, manžel matkinej sestry v tom čase pôsobil ako veľvyslanec vo Veľkej Británii. Po ich odchode z britských ostrovov sa Waris zamestnala v miestnom podniku McDonald´s kde ju objavil fotograf Terence Donovan ktorý jej ponúkol možnosť fotiť pre Pirelliho kalendár na rok 1987. To bol začiatok jej modelingovej kariéry, po tejto príležitosti pracovala pre svetoznáme značky ako Chanel,Levi Strauss a Co, L'Oréal alebo Revlon.

V roku 1987 dostala vedľajšiu úlohu v bondovom filme Dych života. Postupne sa začala objavovať na prehliadkových mólach v Londýne,Miláne,Paríži a New Yorku pózovala pre módne časopisy Elle, Glamour a Vogue.

V roku 1995 natočila spoločnosť BBC o jej modelingovej kariére dokumentárny film A Nomad in New York (v doslovnom prekladeNomádka v New Yorku). V roku 1998 napísala svoju prvú knihu – autobiografický román s názvom Púštny kvet, ktorý sa stal svetovým bestsellerom.Neskôr napísala aj ďalšie knihy – Svitanie nad púšťou, Letter To My Mother (List mojej matke) a Deti púšte. V roku2 2009 bol na námet knihy Púštny kvet nakrútený rovnomenný film, v hlavnej úlohe sa v ňom predstavila etiópska supermodelka Liya Kebede, ktorá stvárnila Waris Dirie.

V roku 1997 sa Waris rozhodla ukončiť svoju modelingovú kariéru a začala sa plne venovať boji proti ženskému pohlavnému zmrzačeniu. V tom istom roku sa tiež stala mimoriadnou veľvyslankyňou OSN zameranou najmä na boj proti ženskej obriezke.

Humanitárna činnosť a ocenenia:

Waris Dirie založila dve nadácie – v roku 2002 vo Viedni nadáciu Waris Dirie Foundation, ktorej cieľom je informovať verejnosť o ženskej obriezke a tiež nadáciu Desert Dawn, ktorá zbiera finančné prostriedky na stavbu škôl a nemocníc v jej rodnom Somálsku.

Za svoju humanitárnu prácu a knihy získala niekoľko ocenení:

• Woman of the Year Award (2000), ocenenie magazínu Glamour 
• Corine Award (2002) 
• Women's World Award (2004) od bývalého ruského prezidenta Michaila Gorbačova
• Bishop Óscar Romero Award (2004) od katolíckej cirkvi.
• Čestná légia (2005) od francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho

•                                                                FILM

Adaptačná dráma autobiografického románu od Waris Dirie sa pohľadom režisérky Sherry Horman mení na skutočný svet. Poznačenie tela i duše ženskou obriezkou tak dostáva nový rozmer, o ktorom sa už viac mlčať nebude. Zatvárať oči pred pravdou je najhorší možný spôsob ako ostať slepí z vlastnej vôle. Pri filme Púštny kvet sa Vám poprehadzujú priority, ktoré boli pre Vás dosiaľ najpodstatnejšie. Púštny kvet vykresľuje obrazy súčasného skazeného sveta afrických púští, v ktorom aj dnes zomiera príliš mnoho dievčat. Režisérka nám ponúka pohľad nielen na spletitú cestu Waris na prehliadkové móla, ale vracia sa aj do obdobia, keď sa malá Waris stáva obeťou rituálu a v konečnom dôsledku aj vlastnej rodiny. Zverstvá, ktoré sa stali súčasťou filmovej snímky Púštny kvet, sú len slabým odvarom predstavy skutočnej obriezky, ktorú podstupuje aj dnes vyše 6000 moslimských dievčatiek. Ukážkou kreatívnej práce režisérky je teda emotívne natočená snímka, kde sa kĺbi prostredie vyprahnutej púšte s nablýskanou fasádou londýnskych veží.

Postava Waris sa pre mnohé herecké talenty mohla stať prelomovou v prípade, ak by sa jednalo len o čisto fiktívny charakter. Waris je však skutočnou osobou, a preto sa s výberom režisérky Horman, ktorá obsadila do úlohy somálskej dievčiny dosiaľ neznámu Liyu Kebede, stotožňujem. Neokresaný herecký talent mala možnosť predviesť v tak fascinujúcom príbehu, aký sa v dnešnom, Hollywoodom „presolenom“ filmovom svete ťažko nájde. V unikátnom kinematografickom diele akým film určite je, sa podarilo zachytiť ostýchavosť herečky samej, ale aj odvahu v očiach, akú si režisérka Horman predstavovala v očiach filmovej Waris. Za zvuku či už podmanivej takmer africkej hudby alebo súčasných vypaľovačiek, sa dokážete spolu s Waris zasmiať, ale predovšetkým sa aj zamyslieť. V konečnom dôsledku tak zistíme, že téma ženskej obriezky je oveľa šokujúcejšia a brutálnejšia ako sme si mysleli.

Púštny kvet zachytáva vnútorný pohľad na prostredie rituálnych obriezok a na svet, na ktorý sa bojíme lepšie prizrieť. Dúfajme, že kreativita a odhodlanie režisérky Sherry Horman, otvoriť oči celému svetu, sa stane príkladom pre mnohých a dokáže aspoň dočasne zastaviť masívnu produkciu filmového odpadu, ktorý by pokojne mohli filmové spoločnosti nahradiť napr. aj takouto „filmovou podobou“ kampane proti ženskej obriezke. Nezabúdajme, že „tie najlepšie a najkrutejšie scenáre píše sám život“, pričom sa za tým, ako veľký výkričník, týčia slová: „ktorý však my môžeme zmeniť“.....

                                                      

                                                 T.....Tak ho zmeňme.....